Odpustenie.

Autor: Diana Rozborová | 2.3.2011 o 9:21 | (upravené 2.3.2011 o 9:36) Karma článku: 2,63 | Prečítané:  469x

Na celom svete sa ľudia delia na tých,čo previnili a tí,čo majú právo odpustiť. Prečo je také ťažké odpúšťať? Môžeme odpustiť všetko a všetkým? Čo je to vlastne odpustenie?

Zabudnutie, pochopenie,prejav ľudskosti,či vyrovnanie, ktoré bolo na nás,alebo na našich
blízkych spáchané?
Odpustenie neznamená schvaľovanie previnenia,ani jeho uľahčenie,ani jeho prijatie,
či zmiernenie sa s ním.
Dá sa vôbec pochopiť vedomé ublíženie,ktoré nám spôsobil najbližší človek v našom živote?
Podľa čoho sa rozhodujeme,komu odpustiť a čo? Triedime,vážime,či meriame krivdy iných?
Čo je pre jedného odpustiteľné,druhý odpustiť nedokáže.

Dennodenne vyslovovaná veta:

,,Otče náš...odpusť nám naše viny,ako i my odpúšťame svojím vinníkom..."

Odpúšťame skutočne aj my svojím vinníkom?Ako radi by sme boli,keby nám odpustili tí,ktorým sme ublížili.
Veriaci sa snažia o odpustenie u Boha,neveriaci dúfajú,že im odpustia na kom sa dopustili viny.
Odpustiť je niekedy veľmi ťažké a niekedy už jednoducho nemáme silu odpustiť,lebo po odpustení príde
ďaľšia vina,ďaľšia bolesť.Kolobeh odpúšťania by mal mať aj niekde koniec...

Odpustenie niečo stojí nielen toho komu má byť odpustené,ale aj toho kto odpúšťa.
Jediný človek,ktorému musíte dať ďalšiu šancu za každých okolností ste vy sami,nakoľko bez seba nedokážete žiť.
Nestačí potláčanie nepríjemných pocitov,ich tesnenie pocitmi a novými zážitkami.
Stanete sa sami otrokom vlastnej bolesti.Jediné komu ublížite,butete vy sami a vaše okolie.
Človeka,ktorý vám ublížil ho môže,ale aj nemusí niečo trápiť.
Každý deň nastane nejaký problém,hádka,zvada,či rozvrat...
Ak niekto vytiahne v hádke starú krivdu,znamená to,že nikdy neodpustil,nezmieril sa s tým a hlavne nezabudoľ.

Zmierenie nič nevyrieši,pokiaľ nezabudneme.Nepoznám človeka,ktorý by odpustil sám sebe,ani človeka,čo by zabudoľ a odpustil...môžeme sa utešovať akúkoľvek víziou...

Komu z vás sa to už podarilo? Bez výčitiek? Bez prekračovania svojej,či iného viny? Myslím,že nik z vás neodpustil.
Stále vo vás drieme pocit viny,smútku,bolesti,ktorý vás desí pri zaspávaní,v snoch i počas dňa,prenasleduje vás a vždy pri spomienke sa vynorí napovrch...
Myslím,že dôležité nie je odpustiť,alebo prosiť o odpustenie,ale nájsť zmyseľ,pochopenie a ponaučenie...snažiť sa neopakovať skutky,poučiť sa,napraviť chybu,predchádzať veciam,činom a slovám,ktoré by vyvolávali zožieranie viny,bolesti a utrpenia...
Niekedy mám pocit,že je ľahšie odpúšťať iným ako sebe samému.

Človek si musí vlastný život prežiť sám,aby z neho niečo mal.Nikto za vás nebude prežívať vaše utrpenie,druhý sa môže len snažiť vás pochopiť,byť vám na blízku,dať oporu,podporiť vás a pomocť...

Vlastne celý život je o odpúšťaní...svet je jedno veľké odpustenie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?