Keď mi bolo šestnásť
mala som veľké želanie.
Mať svoju veľkú lásku
a pri nej spoznať bozk aj trápenie.
Teraz už zdása všetko tak normálne
nežný bozk a aj to tajné želanie.
Nemám slzy v očiach
a ani úsmev na perách
snívam len o tom ako ma má niekto rád.
Láska ma v srdci ťaží a chce sa mi smiať.
Vspomienam na miesta kde sme sa stretli
toľkokrát.
Už neverím láske,bežím pred ňou von.
Kráčam tou cestou bodľavou
z náladou tak trocha boľavou.
Pár nežných slov si chcem zobrať z úst,
keď zvýšin tam hore z oblakov
vzlietne ku mne aniel z obálkou s prosbou ,,Láska príť!